O mne

Pamätám si, že keď som mala 5 rokov, v rádiu hovorili niečo o atómových bombách, aký majú dolet, a čo všetko dokážu zdevastovať. V tej chvíli som prezrela, že sme smrteľní a môžeme zomrieť. Akoby som v tej sekunde bola konfrontovaná s realitou, a zobudila sa zo ,,sna". Z nevedomého prežívania. A hodilo ma to do čírej plnej prítomnosti.

Vtedy som nerozumela tomu, čo cítim a veľmi som sa tohto ,,prebudenia" zľakla a chytila ma panika a úzkosť. Tak som to zahnala nejakou činnosťou. Ale ten pocit vo mne ostal. 

Neskôr skrz roky, som mala také spontánne ,,prezrenia". Dalo by sa to opísať, že si uvedomuješ každé teraz. 

Skratovala mi z toho myseľ, a len v nej znelo. ,,Aj teraz existujem. Aj teraz. Aj teraz. Aj teraz." A ten pocit PRÍTOMNOSTI a ŽIVOSTI bol tak obrovský, že ma znova prevalcoval strach. 

Dnes viem, že je to to, o čom múdri ľudia hovoria vo videách o ceste jednoduchosti, plnej božej prítomnosti (nebavíme sa o kresťanskom Bohu), ceste bytia. Nech si to každý nazýva ako chce. Len ako dieťa a dospievajúca som to nemala kapacitu zachytiť a poňať. Alebo možno mala, ale strach vystúpiť z ilúzií života bol väčší.

Keď som mala približne 16, začala som čítať mamine spirituálne knihy na rôzne témy. Už vtedy som plne chápala múdrosť, ktorú niesli. Nepôsobilo to na mňa ako fikcia alebo niečo vzdialené, ale ako pravdy hlboko ukotvené vo mne. Akoby som si len znovu spomínala na niečo, čo som kedysi vedela, no zabudla.

V tom období som bola v toxickom vzťahu a začali mi extrémne vypadávať vlasy a mávala som veľmi silné kŕče v bruchu. Občas som kvôli nim až nevedela ani chodiť. 

Spätne vidím, že som bola vo veľkom vnútornom strese. Okrem náročného štúdia som sa preťažovala prílišným množstvom aktivít, pretože som bola skrytý perfekcionista a chcela som vo všetkom excelovať. V tom som videla svoju hodnotu aj dlho potom.

Celé ma to priviedlo k hľadaniu ciest liečenia, pretože klasická medicína a bežné postupy ma sklamali a vôbec nepomohli. 

Hlboko ma ovplyvnila a na roky zablokovala aj náhla smrť dedka. Išli sme akurát celá rodina v aute smerom do OC, ocko mi sľúbil, že mi niečo pekné kúpi. Pozerala som sa von oknom, slnko svietilo a vravela som si ,,Bože, aký je život krásny. Všetko mám. Rodinu mám. Malé radosti života sú. Aaach..." a v tej chvíli zazvonil telefón, že dedko dostal infarkt, a my sme stočili autom smerom k ich domu, kde ho ešte dlho, neúspešne oživovali... 

Vtedy som si vytvorila vzorec ,,nemôžeš sa príliš tešiť, a nebuď radšej príliš šťastná, pretože to potom vždy dopadne veľmi zle". Akoby až presvedčenie, že za šťastie príde trest...

Keď som mala 19, absolvovala som svoju prvú terapiu – a odvtedy ich bolo veľa. Pracovala som s rôznymi terapeutmi, skúšala rozmanité metódy a postupy. Dá sa povedať, že dnes je to už desať rokov, odkedy som na tejto ceste. 

Aj keď - na tej ceste sme od prvého nádychu. A všetko, každá jedna skúsenosť jednoducho smerovala do tohto momentu tu a teraz.

Pár dní na to, sme sa s priateľom presťahovali do Prahy. A strihla som si niekoľko ročné obdobie nazvime to hlbokej ezoteriky. Mihla som sa v jógovej skupine, ktorú by som dnes nazvala až sektou. Komunikovala som s rôznymi ,,bytosťami a entitami" (vďaka bohu som vždy mala veľkú ochranu, pretože nedostatok skúseností a informácií ale zároveň asi talent na túto komunikáciu a energie je celkom nebezpečné kombo). 

Skrz Slnko v srdci som si urobila kurzy Tarotu a Numerológie a popri prácach v ,,systéme" som si to rôzne skúšala na rodine a kamošoch. 

Naučila som sa pracovať s kyvadlom, SRT, regresom, tento krát už channelingom so ,,svetelnými bytosťami" (no poviem vám, dnes mi už nič z toho nepríde pre mňa potrebné a dôležité, práve naopak. Ale stále k tomu prístup mám, ak by som chcela).

Určite by sme v príbehu našli prvky klasického vyhorenia. Extrémne stresujúcej práce, ktorá bola ale dobre ohodnotená a dávala mi pocit výnimočnosti, že niekam patrím. Poznáme to. 

Bola som plne v mužskej energii. Adrenalín a kortizol boli moji kamaráti. A ak by som neotehotnela, kto vie, či by som bola schopná tak ľahko odísť. Vlastne ani tehotná som neodišla ľahko. 

V 6. mesiaci som zo sekundy na sekundu ,,skolabovala" a bola nútená zo dňa na deň prestať pracovať a odovzdať všetky projekty. Mala som tak slabé obličky, že už to aj s dieťatkom v brušku nedali...

Dovtedy som sa pohybovala skôr na úrovni ,,obete" a len objavovala, čo vlastne môžem. Nastavovanie hraníc. Objavovanie slova ,,NIE". Obviňovania iných. Mala som veľmi talianske vzťahy s rodičmi, s partnerom, s kolegami. Dnes už viem, že za to všetko mohli moje vnútorné vzorce a programy. Cítila som sa nie dosť dobrá, neľúbená, nedostatočná, chybná, ako stále tá zlá,... Nikdy nič nebolo dosť dobré. 

Bolo obdobie, kedy som bola naozaj veľmi stratená a ublížená. Menila som často farbu vlasov, štýl obliekania. Veľmi som ublížila mojim blízkym. Lebo som bola sama vo vnútornej bolesti. Izolovala som sa od kamarátov. Vlastne od každého. Neviem, či to boli úzkosti, depresie alebo všetko dokopy. 

Ale určite to bolo dôležité prežiť aj preto, aby som rozumela tomu ako sa cítite vy... keď máte podobné problémy. Viem aké to je... A viem, že z toho vedie cesta von.

Až posledné dva roky pre mňa znamenali najväčšie učenie a posun. Začalo sa to narodením môjho syna. Vtedy som sa rozpadla na kusy a prešla obrovskou transformáciou. Cítila som, že už nemôže zostať kameň na kameni – všetko nefunkčné a tzv. toxické vo mne muselo vyplávať na povrch. Musela som "osvetliť svetlom aj povalu" a "odtiahnuť starú skriňu, aby spod nej vyliezli všetky pavúky". Boli to veľmi náročné dva roky, no zároveň ma posunuli najviac za celý život.

Začala som pracovať s hlbokým uvoľňovaním blokov na úrovni tela – s emóciami uloženými v tele, s limbickými prepismi, ktoré mi umožnili zažiť, aké by to bolo cítiť sebavedomie, hojnosť, lásku či pocit, že som dosť dobrá. Zároveň som začala pracovať so zvedomovaním a uvedomila si, kým naozaj som – vedomie, božstvo, iskra, svetlo. Nie som len myseľ, ego, emócie či problémy.

Odvtedy sa všetko začalo meniť. 

Absolvovala som aj Terapeutický výcvik s Mab Jungou, a aj keď všetky ,,kurzy a učenia" sú super, to, čo vám predávam je moja esencia, moje životné skúsenosti a moja múdrosť nadobudnutá skrz moje zdolané výzvy a skúšky. Cez moje pády na hubu. A že ich bolo... Cez spoznanie ega a mysle. A vlastného bytia-vedomia.

Cesta jednoduchosti, návratu k sebe a vnútorná pravda sú dnes pre mňa jediným, čo dáva skutočný zmysel. Táto cesta mi pomohla nájsť seba samú a priniesla mi hlboký vnútorný pokoj. 

A najlepšie na tom je, že je to iba začiatok. Lebo každé ďalšie teraz, a teraz a teraz sú stále novou skúsenosťou a ja som, 

tiež iba - a ešte stále - na ceste.